A zbytok dáme psom

15. Sigur Rós - Takk
* Ďalší skvelý album od Sigur Rós. Čo dodať?
Sigur Rós - Hoppipolla

14. Colleen - The Golden Morning Breaks
* Zvonkohra, husle, občas zabrnkanie gitary... to všetko citlivo spracované a zreverzované v laptope vytvára jedinečnú atmosféru, ktorá zodpovedá názvu albumu.
Colleen - The Happy Sea

13. Xiu Xiu - La Foret
* Emocionálny teroristi tentoraz prišli s navonok pokojnejšou, uhladenejšou nahrávkou, ktorá je ale možno ešte citovo vyčerpávajúcejšia a bolestivejšia ako ich predošlé počiny.
Xiu Xiu - Bog People

12. Khonnor - Handwriting
* Po Special Forces od Juliana Fanea, z roku 2004, je tu ďalší dôkaz, že talentovaný chalani za laptopom majú šancu robiť veľké veci. Kým 19-ročný Julian Fane miešal svojským spôsobom vplyvy Sigur Rós, Radiohead a GYBE!, 17-ročný Khonnor doma zrejme najčastejšie počúva Fennesza, Flying Saucer Attack a shoegazerov. To čo z týchto vplyvov vytvoril je jedinečný a obdivuhodný výkon.
Khonnor - Megan’s Present

11. M.I.A. - Arular
* "It’s a swaggering, spitting, utterly contemporary album of politically dissident, sexually forthright Anglo-Sri Lankan dubstep bhangra hip-pop IDM in which M.I.A. stars as protagonist, antagonist, chanteuse, MC, exotic schoolgirl tease, graphic artist, chastiser of the immoral, and fun-loving London-living party girl. And all in under 40 minutes, too. It’s special. We’ve not heard it’s like before." Stylus Magazine
"This is probably as close as anyone has yet come to achieving the visions of revolutionary global pop... it’s equally enlightening to urban street kids and university eggheads." Trouser Press
Pome tancovať! (akurát keby ju niekde u nás hrávali, že hej...)
M.I.A. - Galang (treba potom dať "click to launch player")

10. Patrick Wolf - Wind In The Wires
* Voľnejší, vzdušnejší ako debut Lycanthropy. Opäť geniálna kombinácia tradičných nástrojov s elektronickými prvkami a, predovšetkým, Wolfovým úžasne afektovaným hlasom. Celé zaobalené do koncepčnej atmosféry vetra, divokej elektriky, neustáleho putovania a chladno-horko-krvnosti.
Patrick Wolf - The Libertine

9. Art Brut - Bang Bang Rock’n’Roll
* Takto to vyzerá, keď si intelektuáli dajú za cieľ robiť detsky úprimný rock’n’roll. "No more songs about sex, drugs and rock’n’roll!" A tak tu máme pieseň o problémoch s erekciou, lovesong Emily Kane venovaný spevákovej detskej láske, v ktorom minimálne dvadsaťkrát zopakuje jej meno ("I want schoolkids on buses singing your name!") a ambiciózne vyhlásenia, ako "We’re gonna be the band that writes the song / that makes Israel and Palestine get along.". A nikoho potom už ani nezaujíma, že spevák vlastne ani nespieva, a že hudba, hoci má nepochybný drajv, tiež nie je práve najnápaditejšia. Nikdy nebola deliaca čiara medzi iróniou a úprimnosťou tenšia.
Art Brut - Formed A Band

8. Thee Silver Mt. Zion Memorial Orchestra & Tra-La-La Band - Horses In The Sky
* V porovnaní s ich predošlou tvorbou tento album značne zaostáva. Keď však uvážime, že predošlé štyri albumy patrili medzi to najúžasnejšie, čo prinieslo nové tisícročie na hudobnej scéne, stále na tom nie sú tak zle. Kompaktnejšie piesne, viac spevu a pesničkovej formy. Keby sa zvukovým spracovaním vrátili do doby svojho debutu, mohol to byť hoci aj ich najlepší počin. Aj tak však momenty ako trojitý kánon spievajúci "when the world is sick / can no one be well? / but i dreamt we were all beautiful and strong" patria medzi tie najdojímavejšie patetizmy roku 2005 a dá sa len závidieť tým, ktorí zažili zriedkavé živé vystúpenia možno najlepšej live kapely súčasnosti.
Silver Mt. Zion - Hang On To Each Other (live)

7. Casiotone For The Painfully Alone - First Two Albums (Remastered)
* Tieto dva albumy vyšli síce už dávnejšie, v novembri 2005 sa však dočkali zremastrovania a zaslúžia si opätovnú pozornosť. Melancholické vreckové symfónie zahraté na starom Casiu plné nostalgie a smútku s textami o dievčatách, nevydarených vzťahoch, existenčných problémoch a cestovaní. Maximálny efekt s minimom prostriedkov.
Casiotone For The Painfully Alone - Destroy The Evidence

6. Jens Lekman - Oh, You’re So Silent Jens
* V podsate sa tu nejedná o nové piesne, sú to však jeho najlepšie piesne, ktoré konečne vyšli pokope na jednom albume. Ak sa zmieša dokopy slabosť pre nežné pohlavie, sympatická pokora a citlivosť, trochu jemnej morrisseyovsko-merritovskej irónie a najmä mimoriadny pesničkársky a skladateľský DIY talent, vznikne z toho toto.
Jens Lekman - Black Cab

5. The Constantines - Tournament of Hearts
* Working class rock’n’roll. Čistý a poctivý rock ošľahaný severským vetrom. Stoicky pokojný a zároveň monumentálny. Veľmi výživné počúvanie. A títo chalani majú asi najlepší zvuk, aký som za poslednú dobu počul - fajne vybudená gitara, dunivé bicie a sympaticky chrapľavý hlas speváka, akoby poznačený životnou skúsenosťou. "Soon enough, work and love will make a man out of you." Hm, proletárska poézia?
The Constantines - On To You

4. Wolf Parade - Apologies to the Queen Mary
* Číra radosť počúvať, zimomriavky od prvej sekundy po poslednú. Hoci možno je lepšie ten album počúvať po kúskoch, pretože je až preťažený emóciami. Toľko svojských melódií, eufórie a killer hookov som na jednej kope už dávno nepočul. A ešte k tomu z toho cítiť úprimnosť, prirodzenosť, radosť z hrania, žiadnu vyumelkovanosť. Čo viac chcieť?
Wolf Parade - Shine A Light

3. Bright Eyes - Digital Ash in a Digital Urn
* Bright Eyes s emóciami zatlačenými pod elektro-popový kryt, v trochu temnejšom nádychu a s abstraktnejšími textami, ale s podobnou skladateľskou bravúrnosťou ako I’m Wide Awake. Easy / Lucky / Free je hymna roku 2005.
Bright Eyes - Lua

2. Bright Eyes - I’m Wide Awake It’s Morning
* Desať neskutočne silných a zrelých pesničiek, ktoré vyrážajú dych. Kto v tomto nevidí genialitu a sťažuje sa na "emo" alebo preafektovanosť výrazu, ten je beznádejný cynik. Citové tápanie mladého človeka a hľadanie si miesta v modernom svete nikdy nebolo opísané a podané výstižnejšie. A Lua je tá najsilnejšia pieseň zahratá na jedinej španielke, akú som kedy počul.
Bright Eyes - Gold Mine Gutted

1. Sufjan Stevens - Illinois
* Môže sa niekomu nepáčiť tak odzbrojujúco krásna a úprimná nahrávka, plná ľudského tepla, ľúbezných (no vôbec nie lacných) melódií a jemného Sufjanovho spevu? Nie.
Sufjan Stevens - The Man Of Metropolis Steals Our Hearts