A zbytok dáme psom

plukovníkova čiapka zostala rovná. keby som našiel pod stolom to, čo hľadám, vyzeralo by to dosť trápne. vo dne i v noci. kámo, ty nevieš o čom sa tu bavíme, do piči. cukrová trstina. ale ešte predtým sa všetci predstavme. predstavme si, že sme bagre vyhrabávajúce štrk zo dna vodnej nádrže. nádherné kvety. ako moje zmätené dojmy. mesto sa skladá zo samostatných buniek, ľudských jednotiek spájajúcich sa do väčších a väčších štruktúr, vytvárajúc tak mestskú sieť. som v pomykove. založme biznis, buďme aktívny, otvorme garáže. zobúdzajú ma vždy spevaví vtáci. chlopne nad strechou. poriti varechou. našiel som si kamaráta v triedenom odpade. sú ako moje zmätené dojmy. predstavme si, že sme žeriavy stavajúce nové biznis centrum. predstavme si, že sme copywriteri nadnárodnej firmy a chatujeme na služobnom laptope. predstavme si dedinskú veselicu. predstavme si pohľadnú aranku, ako si natiera rúžom pery. oznámime to vaším rodičom. postavíme vám mohylu z kremíkových súčiastok. počúvaj tomáš, mám na teba jednu prosbu. keď budeš v meste zastav sa v robote a odkáž lénartovi, že všetko treba dať do poriadku. poprípade mu trochu pomôž. už starne a trasú sa mu ruky. ale včera neprebehla diskusia. bolo to ako: jedna ku trom, disjunkcia menších množín. skartujte listiny. zapnite skener. bzučia ako neónky plné práchnivejúcich mušiek. tlačiareň sa zasekla. treba kúpiť nový toner. skočíte tam, moja drahá? ale prv si spomeňme na náš prvý erotický sen. prvú genitívnu metaforu. hroby ticha. ihly svetla. krik nemých. a podobne. prestaňte písať básne, šírite zlý vkus. máte predkus. ale ste kus. niečo o bagrovaní ulice. poznám jednu kaviareň, kde sa schádzajú dosť podivní ľudia. cítiť z nich strach a hrôzu. raz som počul, že sa zhovárali o tom ako uskutočniť veľkú marcipánovú krádež v bejrúte. potom mi došiel spam. v brožúre sa tvrdilo, že to bude zápas dobra a zla. nakoniec sa ukázalo, že to bola len hustá polievka, ktorá sa preliala cez okraj taniera. treba byť aktívny, treba sa pýtať. treba komunikovať. treba sa pustiť do práce. nepustíme ich domov. želáte si niečo, slečna? strojopis mi moc nejde. čo dopiči zase? vás sa nedá odbiť? predstavte, že ste stavali komíny pre slovnaft, za cieľom rozvoja vašej socialistickej vlasti, a o pár desaťročí niekto odkúpi všetky akcie. stopy po mačacích pazúroch zostali odkryté. treba sa len občas zamyslieť, akým spôsobom bagrovať. nie nad ideálnou spoločnosťou. jesť aj mäso, lebo obsahuje nevyhnutné živiny. nikdy sa nepýtať ochranky. netreba sa zastaviť, treba vždy niečo robiť, aby nás nepremohla depka. a v stromoch šušťal vietor. slnko je opäť nízko, ihly svetla pichajú veci kvapalnou žltou. nechávajú svoje flaky na stole, na sedačke, na kusoch nábytku. hompáľajú sa, ako vietor hompáľa stromy. človeka to zastaví, stojí pri sedačke, pri stole, pri kuse nábytku a pozerá sa ako vietor rozhompáľava fľaky svetla. obloha je ešte čistá modrá, ale chladnejšia ako pred týždňami, dýcha studenou parou. človek len tak stojí a pozerá. necháva fľaky pobehovať po svojej tvári. dýcha hlbšie ako inokedy. prievan sa zachytí na závesoch, žalúzie klepocú. ihly svetla sa trblietajú na sušiacich sa príboroch. človek sa na ne uprene díva a necháva ihly vyrývať mu do zraku zelené škvrny. ústa sú mierne pootvorené. oči neprítomné. ruky uvoľnené a nohy stŕpnuté. a potom vás prezvoní šéf