ahoj baby! čau! volám preto lebo. padla mi maska. mesto je také ako vždy. je také ako 12 roční chlapci v reperských gatiach, s rukou polepenou detskými tetovačkami, ovešaní veľkou striebornou medailou, ktorá im ťahá krk ku zemi. je také ako ich 11 ročné priateľky s nápisom MATURE na tričku, ktorý im nadvihujú spod trička dva malé, sotva rozpoznateľné hrbolčeky. áno, toto je naše mesto. ja som tiež bol anarchista a tiež som chcel v 12-tich fajčiť marihuanu, ale našťastie sa to vždy dialo iba v mojej pomýlenej mysli a rebelantských predstavách. ale tieto deti na seba prebrali všetku vyzývavosť a drzosť reperských machov, skejťákov a r’n’b kurvičiek, všetku predčasnú dospelosť a ktovie, či z toho vôbec niekedy vyrastú, ako som ja vyrástol z môjho ’anarchizmu’
takéto mesto musím sledovať keď cestujem v autobuse, v takomto meste sa musím učiť žiť. keď som neskoro poobede smeroval pod nový most a kráčal som popri nábreží, akoby som videl absurditu v každej veci naokolo. videl som trýznivú nezmyselnosť asfaltového chodníka, stebiel trávy, stánku s občerstvením a zaľúbených párikov sediacich na betónovej balustráde nábrežia. stretli sme sa pod novým mostom, ale načo všetko hovoriť v chronologickom poriadku, keď môžem rovno začať tým, že mi capák pripravil bongo. gregor, načo do piče foníš, keď si z toho agresívny? táto loď nemá uši. prvé pivo mi načapoval mucha, on to vie, pekne pomaly, naklonený pohár, a piva bude viac ako peny. druhé pivo som si načapoval sám, naoko rovnako ako mucha predtým a predsa som tam mal trikrát viac peny ako piva. mucha je čarodejník, hovorím, mucha je heri poter. broňo tvrdí že ak si načapujem do krígľa bude tam oveľa menej peny ako v umelohmotnom pohári, lebo ten je napiču. mišo šľape na vodnom bicykli s prváčkou, ktorú chcel zbaliť, ale zase mu to nevyšlo. adam hovorí, aj mišo si chce len zajebať. medveď hovorí o druhej ráno, tomáš nejdeme si zašliapať na vodnom bicykli? hovorím mišovi, mišo, nebuď smutný, zapíš si to do denníčka a budeš s tým vysporiadaný. vodka s džúsom, gin s tonicom a curacao. curacao chutí ako moje detstvo, keď mi ho núkala babka a ja som si z neho pri každej návšteve odpil. doteraz som si ani neuvedomil, čo som vtedy robil. predseda hovorí, tu si tomáš s tou jeho 13-ročnou ukazuje bebelo. predseda ma neskôr pozval do bufetu a dal som si hot-dog. hovorí, kubo mi hovoril že máš nejakú trinásťročnú. hovorím, predstav si, nabudúci týždeň máme rodinnú oslavu a príde tam asi aj moja bývalá platonická láska. a prečo by tam mala prísť? lebo je moja sesternica z druhého kolena. kým bol bufet otvorený, vlčiak sa k nám správal priateľsky, ale akonáhle zavreli, vlčiak vyskočil na strechu a začal štekať. neskôr som neďaleko na zemi našiel celkom veľkú tabuľu s nápisom NEUDRŽIAVANÁ KOMUNIKÁCIA, hovorím, toto musíme zobrať, to bude suvenír, ale než sa rozhodnem ju chytiť, broňo ju už aj nesie smerom k lodi. adam sa vraj veľmi potešil a aj sme s ňou zapózovali predsedovi pred foťákom. vajca chceli dve prváčky hodiť do vody, ale neskôr odišli, ale prišli ďalšie baby, a už bolo vtedy všetko možné, veľmi možné, tak možné, ako nikdy predtým, rozprával som kokotiny a chcel som si zatancovať na this love od maroon 5, hovorím, to je jediná dobrá pesnička ktorú ste tu dosiaľ pustili, ale zmeškal som ju obidvakrát, ale ani tak sa moc netancovalo a všetko, no. a medveď hovorí, že chce piss on the ground, akože mier na zemi. a ja som sa smial ako nikdy, pretože v tomto výroku som videl pravdu celého sveta, tento výrok vyjadroval zmysel vesmíru. a aj broňo dostane konečne záchvat smiechu, keď si prezerá moje úžasné kvartetové karty. petra, a kde máš romana? to už akože všetci viete, že mám romana? jasné, hovorím, a ľubka má paľa. ale nie, ľubka má peťa a eli má paľa. tak. a dida sa pogrcala. a vajco tvrdil, že tá svietiaca bodka, ktorá sa pomaly dvíhala nad svitajúci horizont, je venuša. a betka povedala, že jej otec je z pôvodne slovenskej rodiny, ale že mama je z nyíregyházy. a všetko bolo vtedy možné, veľmi možné, tak možné ako nikdy predtým, ale predsa nič nebolo skutočné
júl 1.
01.07.2004 18:00:00

Komentáre