A zbytok dáme psom

raz dvakrát do týždňa sa nám to podarí vybaviť, ale potom to znovu klesne pod morskú hladinu. majú tam bazén aj saunu a vírivku. víta vás tam pohľadná žena so širokým úsmevom. ale prv sa pozdravte a ukážte preukaz. ste len ďalší v rade a maklér si zajtra už vašu tvár pamätať nebude. ani to, že fajčíte davidoffky. svet je labyrint, v ktorom blúdime so zaviazanými očami. toto motto venujem komukoľvek, kto ním chce uviesť svoju básnickú zbierku. citujte ma, som emocionálny človek. ešte jednu: vojna je hra, ktorú hráči z nejakého dôvodu berú príliš vážne. táto bola trochu horšia. ale predpokladajme: dva štáty sa dostanú do vojnového konfliktu kvôli sporu o prístup k ložiskám ropy, kvôli územným nezhodám, kvôli náboženským alebo etnickým otázkam. nič nepredstaviteľné. prečo sú ale tieto dôvody oveľa pádnejšie pre vypuknutie vojny, ako napríklad vrtkavé počasie, nedostatočná zrelosť importovanej mrkvy alebo averzia k dlhým nechtom? čo je ropa? ropa je organická surovina, z ktorej rôznymi procesmi možno vyrobiť užitočné konečné produkty. napríklad benzín. benzín umožňuje napríklad aj to, aby ste svoju manželku zajtra mohli odviesť na nákupy a naložiť si do kufra 20 litrov mlieka a 10 kg múky. vojna prebieha kvôli vám, aby ste mohli žiť svoj obyčajný život. je tu preto, aby ste mohli nosiť svoje adidasky, písať svoje blogy, piť svoje mojito. aby ste si mohli vyliať svoje srdce priateľke, že ako vás nikto nechápe. a to je iba krôčik od importovanej mrkvy a zrohovatenej pokožky. pri najbližšej návšteve si vyzujeme topánky. ale ešte predtým si zabalíme niečo na desiatu. cítim sa ako jeden celý národ. som patriot. niekde som počul, že to znamená niečo ako "ten, čo sa rád rozpomína na zaprášenú povalu a svojho prvého psa". niekto zase tvrdí, že ten čo má rád svoju vlasť a národ. tie dva pojmy však nechápem. kto mi ich vysvetlí? je to niečo podobné ako babičkin pokazený zub, moja včerajšia nočná mora alebo pirátska pevnosť z lega? okrem toho, všetko je na nete. schopenhauer si streamuje video. honduras sa naďalej orientuje na banány. bol som si s jankou kúpiť knihy. takže ďalšia známosť? nebude vám vadiť, keď zoberem aj svojho chalana? tomáš, čo je to vlastne alternatívna hudba? tu plávala vydra. cez tomášov. pri vedľajšom okienku. niekedy zle rozumiem, ospravedlňujem sa. tie knihy som nečítal. ale vždy som ti k dispozícii. chcete ešte jedno motto? tu je: mať v dnešnej dobe známosti je popiči. toto si však vyhradzujem pre vlastnú básnickú zbierku. ak mi nejaká vyjde. dovtedy si zadajme úlohu: každý deň si predstavíme, že sedíme pred bzučiacou chladničkou vo svete, kde existujú len odtiene šedej. predstavíme si, že pri našej pravidelnej prechádzke parkom sa tentoraz nevyhneme veľkým oblúkom miestnemu exhibicionistovi, ale zastavíme sa pri ňom a opýtame sa ho, aký mal dneska deň, pochválime jeho nové topánky z miletičky, a ak sa rozhovor sľubne vyvinie, prejdeme na jeho smutné detstvo, nevlastných rodičov, otca pijana, matku kurvu, to, čo ho motivuje, aby sa predvádzal v parku a čo je jeho veľký sen; pretože ako je známe, každý z nás o niečom sníva. niekto by bol rád potápačom, ale pritom ho vysušujú nudné papierovačky v dodávateľskej firme. niekto by zase vymenil čokoľvek zato, aby sa mohol dostať z jám, ktoré kope pri ceste, do čistej, voňavej kancelárie, kde ho prijmú ešte predtým, než ho odpíšu ako smradľavého cigáňa. ktosi vyslovil slovo juh. v lisabone rastú krásne nezábudky. ale aj v lisabone žijú len ľudia. blúdia v rovnakom labyrinte ako my, s očami zaviazanými šatkou rovnako neprehľadnou ako je tá naša. aspoň si majú čo spievať, kurvy španielske