A zbytok dáme psom

všetci občas snívame o chladných izbách a ružových stenách a mačkách ktoré toľko neškriekajú keď jebú, ale miništranti si nemôžu dovoliť byť sami, s rukami vo vačku a s cigou v hube. leto sa začalo, kto mi kúpi darček? kili sa ma pýta, prečo som tak ticho. ale poznali ste ma niekedy iného? ale hej, ale hej. poznám ťa dobre a viem, že sme ťa nevedeli stopnúť keď si sa rozrečnil a smial si sa ako šplechotajúce vlny narážajúce na štrk a medené vianočné formičky v drese. tak namontuj karburátor a jedz sneh. s tou babou od psychiatrie sme sa už rozišli, nemala čas, ani ja som ho nemal, ona mala piesok vo vlasoch a ja žuvačku medzi prstami. nie, bolo to inak. stále spolu chodíme, stretli sme sa opäť, v stredu na sete DJa Rupturea v a4ke a odvtedy si spolu píšeme 160-písmenkové zamilované správy, napríklad ja jej, že: MILUJEM VAS JAZMINOVA SLECNA, STE KRASNA AKO GYCOVY ZAPAD SLNKA NA KARMINOVEJ OBLOHE A VAS HLAS JE JEMNY AKO ZEWA SOFTIS UTIERAJUCA VYLIATY SILAN HONEY BLOSSOM! a ona na to, že: MLADY PAN, STE ORIGINALNY AKO SPAM VYGENEROVANY NIGERIJSKYM POCITACOM Z ROKU 1976 A VASE KOMPLIMENTY SU MOJOU NEMRZNUCOU ZMESOU. ZELAM KRASNU NOC BEZ POLUCIE! ale hlavu hore chalani! váš čas ešte len príde. príde so súrnym predvolaním od šéfa a pozitívnym tehotenským testom od tej lokálnej pipenky, čo ste ju pretiahli na dedinskej diskotéke. ale v podmienkach novej ekonomiky je to málo pravdepodobné. je toľko iných možností rozvoja spoločnosti. pomarančové punče a ovocné punče a čierne podprsenky. a čo máme najradšej sú dlhé prechádzky v snehových závojoch. snehové vločky sa roztápajú v momente, ako sa dotknú našej bledej pokožky. vlastne, jediné počasie, do ktorého opúšťame svoje domovy a vychádzame von, je snehová víchrica alebo silné krupobitie s kúskami ľadu veľkými ako tvoja malá päsť, dievča. môžeš ju zvierať silno ako len chceš, nezačneš krvácať, lebo ťa chráni niečo, čomu sa hovorí nevinnosť. až vyrastieš a pocítiš prvý živočíšny pohľad na sebe a prvý hrejivo príjemný pocit v slabinách, potom ti môžu začať platiť v keši a kupovať ti handry od dolceho & gabanu. a vy slečna, predstavte si, že váš ocko, obchodný zástupca tej a tej eseročky, advokát alebo lekár, zrazu dozvie sa, že ste sa bozkávali s mužom, ktorý ešte poriadne nevyrástol na to, aby mohol vyjednať výhodné zmluvné podmienky, pripraviť novelizáciu zákona alebo vyoperovať slezinu, ale už vám odhŕňa vlasy a dýcha sálajúce teplo, ktoré ste vy práve dodýchali. a okrem toho, hanbí sa prísť na rodinnú večeru, lebo sa nevie spoločensky správať. ts ts ts. keby som bol býval v škole outsiderom, nepísal by som teraz blog. všetci outsideri majú rozbité nosy, mastné vlasy a nad sebou tisíce jemných ohrnutých noštekov mladých slečien, ktorým zrejme niečo páchne. a miništranti v spovednici nikdy nepriznajú, že masturbovali, čo znamená, že nikdy nebudú pozbavení svojich hriechov, čo znamená, že všetci pôjdu do pekla! keď mi brat v deväťdesiatom druhom napísal na papier všetky nadávky, ktoré poznal (pre istotu radšej odzadu), rozhodol som sa vzdať svojho alter ega. dnes sa však k nemu opäť hlásim, pretože som objavil jeho skrytú genialitu. keď ježiš kristus so svojou armádou vstúpi v noci do vášho domu cez police plné kníh. a niečo zašuchoce. ach, pusťte nás k rieke, pusťte nás k rieke a my to už nejak vyriešime. moje rozkladajúce sa telo zakotví niekde na ibize pri stane niektorého zo slávnych dídžejov a ukradne mu všetky tabletky extázy. občas som rád, že som osamelý. občas si myslím že je to tak lepšie. občas neviem. často neviem. vlastne neviem vôbec