A zbytok dáme psom

začnem trochu smutne: chcem zomrieť. ale aj deti na pieskovisku vedia, že silnejší vyhráva. majú na to svoje nafukovacie kačky a plastové samopaly. niekedy sa stráca obsah a zostáva len kostra formy, týčiaca sa nad tým všetkým ako chrám nad cintorínom. áno, všetci tam raz skončíme. okrem tých, ktorých popol budiž vysypaný do mora. vetvy stromov sa budú jemne hompáľať v mihotavých fľakoch jesenného svetla, bude počuť len jemné vzlykanie trúchliacich a šuchot nôh v popadanom listí

ale to je tam akože úplný brutus, akože čo ti jebe? keď máte v krúžku 20 báb a päť chalanov, čo máte robiť? máte hltať pred hodinami rum z ploskačky alebo čo? ty si akože už podjebala niekedy svojho chalana? né, normálne že povedz! toto za mnou a predo mnou niečo o logaritmoch a exponenciálnych funkciách

dnes sa opäť stretávam so slavom. ale chcem zomrieť. ako škatuľka tabletiek na nočnom stolíku. v ciudad de mexico, v jeho stovky kilometrov dlhých slumoch, niekde tam, v chatrči z hrdzavého plechu a mrviaceho sa polystyrénu vraj žije starec, ktorému sa čká v jednom kuse už dvadsať rokov. keď spí, keď je, keď si číta, keď sa rozpráva. mesto občas zaspáva s rybou v ústach. táto kombinácia farieb vytvára krémovo zelenú. ale ja chcem zomrieť

zomrieť je rovnako absurdné ako žiť. zvláštne, že ľudia vynakladajú toľko úsilia na svoj absurdný život, keď môžu vynaložiť minimálne úsilie na svoju absurdnú smrť. ale ja viem, úsilie je tiež len jeden absurdný pojem. ako píšem tento text, vzrastá mi chuť do života. vyjebaný pud sebazáchovy. človek môže jesť, piť, nakupovať a jebať! milujem svoj život! milujem ekonomickú univerzitu a fakultu medzinárodných vzťahov, milujem svojich spolužiakov, svoj index, poslucháreň v ktorej sedím, milujem celé toto mesto. milujem počúvať ich akože čo ti jebe? ako sa môže cítiť taký mlynček na mäso... polovica z nich bola už niekedy v english speaking country. ja som bol na ružinovských hodoch. chcem aby ste môj popol vysypali do mora. nechcem mať pohreb. ale keby k tomu muselo dojsť, tak by som si želal, aby mi zahrali 13 Angels Standing Guard ’round the Side of Your Bed od A Silver Mt Zion. navrhujem hlasovanie: napíšte sem do message boardu, akú pieseň by ste chceli mať na svojom pohrebe! som zvedavý na váš výber...

hlúpe rebríky. staviteľ zomrel pod ruinami svojho vlastnoručne postaveného paláca. kamery sa pohli o dvadsať stupňov doprava. chvíľu to trvá, kým sa ľudia zoznámia. dovtedy sa treba usmievať. nikto nemá rád mrzutého bastarda. len okná sa občas zaskvejú v chladnom rannom svetle. nové počty. z vranova, piešťan a dolného kialu, či odkiaľ. predáva meracie zariadenia, ktoré dováža z írska. vybral si bodybuilding. občas sa zaskvie ich úsmev ako okná v rannom svetle. občas spadne zopár listov a zakotúľa zopár gaštanov. často strácam slová. je také absurdné rozprávať... rovnako absurdné ako mlčať, ale človek aspoň nemusí vynakladať žiadne úsilie. ja viem, úsilie je absurdné. ako hanba alebo trápnosť. existencia týchto dvoch pojmov v spoločnom vedomí je najväčšou chybou ľudstva. horšou ako dve svetové vojny a hurikán katrina. niekde v pomedzí sa nachádza biftek