A zbytok dáme psom

7. Fennesz (19/20.10.2005, Večery novej hudby, Štúdio 12)
* Fennesz sa dosť krotil, čo je ale vzhľadom na podujatie v rámci ktorého sa jeho vystúpenie konalo aj celkom pochopiteľné. Bolo to skôr o miernom avantgardnom experimentovaní so zvukovými plochami, ako o indie-elektronickom odvaze. Ale aj tak to bolo fajn. Najmä druhý deň, keď sa spojil so slovenskými Vapori del Cuore a vytvorili celkom vydarenú "dunajskú" kolaboráciu.


6. Radian (21.4.2005, CMUK Multiplace, A4)
* Trochu sterilné, trochu príliš podobné štúdiovému zvuku, ale stále celkom fajn, s niekoľkými silnými momentmi. A nemali tam byť stoličky. Malo tam byť húpanie sa do rytmu.


5. Justice Yeldham, Man Manly, RBNX (28.11.2005, Next Warmup, A4)
* Niečo vyše dvadsať ľudí, spolu s organizátormi, barová časť á-štvorky, prítmie. Noisová seansa. RBNX privíta všetkých tých, ktorí vedia, "čo je to pravé umenie". Na konci svojho setu zhodí celú svoju home-made aparatúru na zem. Prichádza Man Manly, prilepí si mic na hrdlo, spustí desivú projekciu, stupňuje hrdelný noise a nakoniec spácha imaginárnu samovraždu. Prichádza hrdina večera, hráč na sklo, Justice Yeldham. Sklená tabuľa v jeho rukách (a ústach) sa postupne zmenšuje, až je z nej nakoniec len malý krvavý úlomok s napojeným snímačom. Justice vstáva zo zeme, ešte posledný raz prejde bosými nohami po parkete pokrytom úlomkami skla a stopami krvi a po skvelom výkone si pred vchodom do klubu veselo pofajčieva s krvavou hubou a baví sa s nadšenou hŕstkou divákov. "Welcome to the church of noise!" Haluz.


4. Single Unit (2.12.2005, Next, A4)
* Nór. Jeden laptop, jedna elektrická gitara, jeden synťák, tri mašinky neznámeho účelu. Výsledok: M83 meets Nine Inch Nails meets Wolf Eyes meets scandinavian black metal. A ešte k tomu skvelá žiarovková show. Paráda.


3. M83 (11.6.2005, Wilsonic, PKO)
* Hrali hlukovo, hrali husto, hrali veľmi fajn. Proste koncert ako má byť.


2. Ježíš Táhne na Berlín (14.12.2005, A4)
* Týpek v tričku Pearl Jam sa šialene zvíja a poskakuje za laptopom, pričom z neho vyčaruváva brutálny break-core, agresívny, šialený, s drajvom a perverzným humorom. Občas sa chopí gitary a hrá jak blázon. Predskakoval DJovi Rupture-ovi, ale zatienil ho na celej čiare. Publikum zostalo z nepochopiteľného dôvodu úplne chladné, mne však vyrazil dych. Také osobné live prekvapenie roka.


1. Dälek (9.4.2005, A4)
* Najhlučnejší koncert, ktorý som kedy zažil a dúfam, že aj zažijem. Nekompromisný a konštantný nával masy hluku a monotónneho rapového zariekavania systematizovaný jedine dunením industriálnych beatov. Možno tak 40 ľudí, aj z toho polovica zrejme zo zahraničia, ale skvelá atmosféra a šialený odvaz. Maso.