A zbytok dáme psom

nič sa deje a všetko sa nestalo. teda všetko po starom. akoby som cítil vôňu padajúcich listov a blížiaceho sa snehu a nových denníkových zápiskov, pretože všetko sa začína znovu. všetko po starom. žiadne zmeny, slečna. prosím. trápnejší už samozrejme nemôžem byť. v pondelok som hral a spieval spolu s Kikou na olympijských hrách v disciplíne spev Jensa Lekmana a jeho The Cold Swedish Winter. a potom aj svoje Away From The Loud Crowd. ten trápny viktor so svojím trápnym Wind Of Change ma tesne predbehol. nie žeby mi na tom záležalo... aj keby som bol prvý, nezmenilo by sa na tom nič - prídem domov a rozplačem sa tak či tak a rozplačem sa pretože som nič nedosiahol nič. a to že mi oktávan vlado, syn riaditeľa slovenskej coca-coly či čo, s ktorým som sa nikdy v živote nerozprával, povedal že ’bol si skvelý’ a že adams, bývalý štvrták, sa ma opýtal, čo to bola za pesnička, je síce pekné, ale nič som tým nedosiahol nič. nepomohlo mi to. pretože všetky pekné pesničky sú už minulosť. všetko pekné je už minulosť. a je nezmysel čerpať z nej a vydávať ju za prítomnosť, vydávať ju za vlastnú tvorbu. pajka sa ma dnes spýtala, hoci okľukou (asi aby neurazila moje známe boľavé srdiečko), či by som jej nepožičal nejakú svoju nahrávku. ale nič už nie je moja nahrávka, všetky ’moje’ nahrávky sú nahrávky minulosti. keby vlado povedal, počúvaj mám doma bicie, a poznám zopár Lekmanových songov, mohli by sme niečo vyskúšať, to by už bolo niečo iné. boli by to párky a horčica za 2,20 euro, žemla za 1 euro a Gösser za 2,60 euro. včera sme boli v Burgenlande, asi polovica triedy. fajne bolo a dzivo. sme sa rehotali jak kokoti. xi-xi :) LOL! opäť som prijímal všetko s pasivitou a páčilo sa mi to. a zrejme je to tak aj správne. ale nedokázal som sa zabaviť s ostatnými na detskom ihrisku a nedokázal som sa porozprávať s tým chalanom z béčky a nedokázal som sa v autobuse nepozerať von oknom. ale pivo mi chutilo. bodaj by nie, za kilo! povedal adam a reč sa už točila okolo zajtrajšej párty na lodi. už po tretíkrát sa tam vydám. nie žeby sa mi tam nepáčilo, je tam celkom fajne a dzivo, len veľmi veľa ľudí bude teraz, veľa všelijakých exotov a tak a strašná hudba strašná. ale nezostanem tam asi do rána, lebo na druhý deň mám s predsedom a kubom 6 hodinovú prednášku o ekonómii. spojil som sa zase so slavom, pomeníme nejaký japonský noise, len by som potreboval vrátiť toho Lekmana a Sufjana od mateja. s ním sme si napísali navzájom asi tak po sedem mailov, ale už mi skoro dva týždne neodpísal. pravdupovediac, už od nášho stretnutia nič neočakávam. len tie cédéčka keby sa mi konečne vrátili, lebo ich chcem prepáliť slavovi. ten aspoň neni namyslený. je roztržitý, ale nie je povýšenecký. chová sa ku mne veľmi priateľsky, a to si vážim
takže takto, milí priatelia, opäť civilný a jednoduchý, hoci s epizeuxami a litotesmi, všetko sa nedeje a nič sa stalo. právo na vlastnú interpunkciu si stále vyhradzujem, ale umeleckú invenciu, zdá sa, strácam už aj pri písaní denníka. no môžem ešte napríklad spomenúť, že som sa dal na hip-hop, ráno, cestou v autobuse si púšťam dosh-a a telephone jim jesus-a, ale strieborný medailón v tvare dolára som si zatiaľ na krk nevyvesil, takže nič strašné sa nedeje. a aby som nezabudol ani na moju obľúbenú zeleninu, tak spomeniem napríklad fazuľu