A zbytok dáme psom

v doline, medzi dvoma lesnatými úbočiami nachádza sa Dom Nekonečného Smiechu. ráno, popoludní či neskoro v noci, vždy z neho počuť číry dievčenský smiech, ktorý prebehne po svahoch a v ozvenách roztriešti sa na malé kúsky. pôvodcom tohto smiechu sú dve slečny; keď sa im prihovoríte, odpovedia vám zasnenými očami, s náznakom úsmevu na perách, ktorý, ak sa od nich vzdialite, vypukne do rehotu
z Domu Nekonečného Smiechu šplhali sa hore v sobotu večer okrem bezbrehého smiechu aj staré i nové hity, napríklad Eamon - Fuck It. hovorím, kubo, tento Eamon má celkom dobrý hlas, to čo spieva je hnusné a pod úroveň môjho vkusu, ale ten spev... pripomína mi puberťácke diskotéky a školy v prírode. ale ináč som si v pondelok pred cestou púšťal piesne z albumu Michigan od Sufjana Stevensa, ktorý som vyhral v Nočnom Živote, a nakoniec skladby od Jensa Lekmana. neskutočný chlapík. she said let’s put a plastic bag over our heads. a tak si sedíme pri ohni, a kým dolu buráca nekonečný smiech zmiešaný s Dlouhou Nocou od nesmrteľnej Heleny, kolená sa mi rozhorúčia, pričom si všetky myšlienky, ktoré mi prúdia hlavou, zapisujem do fantastického denníka ale keď si sadnem pred monitor, všetkým čarovným slovám je koniec. ostanú už len sušené slivky nenaplniteľnej dráždivosti, hemeroidy a niečo úzkostlivo zmietajúce sa v mojej slabine. dnes ráno som mal mokrý sen. zobudil som sa ešte pred ejakuláciou, ale nedokázal som jej predísť. je zvláštne, že pri polúcii vystrekne vždy menej semena, než pri normálnom orgazme. posadil som sa na kraj postele, držiac penis a ejakulát v pravej ruke, a vybehol som do kúpelne po tom, ako sa kubo v posteli prevrátil na druhý bok. predseda deň predtým, cestou do hory vravel, že outsiderovi triedy na ZŠ dávavali ’horalky’, čo mi bolo vysvetlené, že je silné plesnutie na krk, alebo ho ’jebali’, teda ho zahnali do kúta, a kolenom do neho rytmicky tlačili. a toto sa mi prisnilo - niekoľko dievčat leží vedľa seba na akejsi umelej štúdiovej pláži, nohy roztvorené, tak, že im cez priliehavé spodničky vidieť škáročku a obrysy ich šušule. do tohto miesta ich chlapci, stojaci nad nimi, kolenom ’jebú’. potom sa môj pohľad presunul na ich hruď, a na moje prekvapenie, mali odhalené prsia. malé vyzývavé kopčeky sa vlnili v pravidelnom strkaní kolena. a to bol moment, keď som sa od vzrušenia vysemenil. už som to očakával, od začiatku augusta som si ho nevyhonil ani raz
ale ešte predtým, pamätám sa, boli sme všetci traja v akomsi obskúrnom nevestinci, tuším pasák bol predsedov známy, a kúpili sme si nejaké permanentky na kurvy. každý si mohol vybrať tú svoju. v mojom sne boli predstavené ako moderátorky v upútavke na deka-casting. jedna bola príšerne škaredá, zovrelo mi pritom žalúdok, a ďalšia už nebola ani žena, ale akýsi netvor, akási nádorovitá, prekrvená deformácia vagíny, majúca črty opice, ktorú sme videli deň predtým v bojnickej ZOO v spoločnosti nedočkavo pobehujúcich dievčatiek a jedného celého oddelenia ústavu pre mentálne postihnutých; a ktorá sa predstavila zlomyseľným hrčaním. predseda s kubom si stihli vybrať jednu peknú blondínu, a mne zostala už iba druhá najkrajšia, ale nestihol som si všimnúť ako vyzerala. a nechcel som sa na to pýtať kuba alebo predsedu, lebo oni aj tak neradi odpovedajú na moje časté otázky - napríklad keď sa ich v aute zo zadného sedadla občas opýtam, čo povedali - pri otvorených oknách toho predsa veľa nepočujem. a potom som ešte v akomsi močiari, podobnom tomu z hry Gothic, išiel zvádzať baby na sex, ale predseda s kubom na mňa povýšenecky a strápnene volali, že čo ti jebe, to sa nerobí tak, ty kokot. a pritom dva večeri predtým, keď sme sa poriadne pohádali ohľadom kresťanstva, mi kubo povedal: tomáš, mne sa zdá akoby si na nás oboch pozeral nejak zvysoka, akoby sme ničomu nerozumeli. a ja som povedal: nemôžem inak, keď vaša argumentácia stojí na konšpiračných teóriách, a pramení z komplexov a osobnej frustrácie. a predseda povedal: ale načo sa má ten kokotský pápež čo jebať do politiky! a pritom sa to vraj začalo tým, že som - sám neviem prečo - povedal na Kolomana Kertésza Bagalu, že je kokot

a pritom k nám neustále doliehal nevyčerpateľný smiech z Domu Nekonečného Smiechu

a keď sme posledný večer dopili borovičku a otvorili ešte aj domáci rum, vykonštruovali sme príbeh, ktorý povieme gežovi a ostatným, keď sa v septembri znovu stretneme. keď sme sedeli v reštaurácii Červený Rak, v centre Banskej Bystrice, prišla k nám čašníčka a predseda sa s ňou dal do reči. dokonca tam boli očividné náznaky flirtu. a potom nás tá Lucia pozvala spolu s priateľkou Zuzkou na chatu, pri Žarnovici, kde práve ten večer sporiadali narodeninovú párty. nemohli sme teda odmietnuť. na tej párty sme sa dobre bavili. dokonca aj ja. vypili sme si, pokecali sme, a predseda pritom na nejakú tú polhodinku zmizol spolu s Luciou, samozrejme nik netuší, čo sa dialo, len na druhý deň predseda ani zaboha nechcel ukázať tú krabičku kondómov, ktorú si kúpil ešte pred výletom. a ja som sa zatiaľ vraj bavil so Zuzkou o alternatívnej hudbe, strašne dobre sa vyznala, poznala všetky nezávislé labely, aj interpretov, ktorí na nich vydávajú. a keď som vstal od ohňa, tackajúc sa po vydupanej tráve, zvolal som: zuzka, kde si, ja tu chcem zuzku, s ňou sa dá tak dobre diskutovať o alternatívnej hudbe... moja platonická je nazjedenie zlatá, ale číta červenú knižnicu. no čo už? videl som ju raz v autobuse, v knihe mala napísaných "desať vecí, ktoré neznášam na vianočných sviatkoch v new yorku"

ahoj volám sa barbora. kaja. ja! mis-cho. cho! chyno. chy-no. mmm!

na poličke, v rohu spálne som našiel niekoľko čísel Revue Svetovej Literatúry z rokov 1968, 1969, 1970. bol tam henry miller, saul bellow, james bond, barbarella, playboy, liverpoolska scéna, beatnici, e.e.cummings, mnohonásobné ženské orgazmy a veľa ďalších škandalóznych vecí
pod dreveným altánkom, obrasteným brečtanom, sme jedávali a hrali spoločenské hry, ktoré som vytvoril. napríklad Ufo-War, Motorcycle Business alebo Furnish Your House
na pulzujúcich uliciach BB, i na vymretých námestiach BS alebo Kremnice, cítil som takú istú úzkosť, ako na verejných priestranstvách BA

a keď sme nosili drevo z hory a rúbali ho, keď kubo čítal Talent pána Ripleyho, keď sme sa potili a išla na nás sračka, keď sme jedli chutné veci, čo navaril predseda, keď kostol ohlasoval nedeľňajšiu omšu, keď miestny rozhlas oznamoval najnovšie správy, keď Piesok štekal na náš cúvajúci favorit, keď som sa pokúšal držať svoju postavu vystretú, keď som myslel na svoju budúcnosť, keď sme sa hádali o autoškolách, keď som si upravoval gule v gatiach, keď mi chýbal klavír, keď som si robil veľké umelecké plány, keď som si predsavzal, že Motorcycle Business prerobím v počítači a dám si ho laminovať, keď Kubo hovoril ’pojď mé dítě, pojď, pojď, nestyď se, pojď ke mně, pojď!’, keď som najebaný spieval ’What A Wonderful World’, aj keď som v Prievidzi jedol kuracie talóniky na cesnaku, aj keď som dával čiernej kozičke steblo trávy do papule, keď predseda hovoril ’tá bude moja’ alebo ’dievča, ty raz vyrastieš’, keď sme čítali Mišove ememesky, keď Helena povedala ’vstaň a choď!’, keď sa nás pani z LV opýtala, či nám nechýbajú dievčatá, keď sme čurali do kríkov, keď sme písali odkaz muchovi v internetovej kaviarni, keď som vyhlásil, že som romantik, keď predseda rozprával oplzlé vtipy, keď predseda povedal, že mal sex už s troma babami, ale chcel by takú čo vie programovať v PHP, keď som zabudol poďakovať čašníkovi a keď som koktal pred čašníčkou, keď som videl jednu šťuku nastupovať na bicykel pred obchodom v hodruši, keď som fajčil cigaru na skalke, keď na mňa padal popol z kubových cigariet, a keď predseda uznanlivo skonštatoval, že ’to je predsa perfektné, keď sa majú stále na čom smiať’
po celý ten čas
neprestajne
ako akýsi nevyčerpateľný prameň života medzi hrdzavými pozostatkami tovární, vybitými oknami betónových budov a ošúchanými sídliskami plnými hnedých detí, vyblednutými obchodíkmi a lepkavými krčmami
rozochvieval pokojný vzduch
bezstarostný smiech
slečien z Domu Nekonečného Smiechu