A zbytok dáme psom

dá sa nad tým rozmýšľať dlho rozmýšľať som skoro spoločenský menej ako ryba viac ako rak v nedeľu mám stužkovú a tancujem a spievam a hrám a tak. chcem roniť slzy za stratené tri roky. a všetko sa neskutočne točí dokola a dokola. myslím že na stužkovej budem vyzerať pekne, v mojom obleku, s mojou kravatou, tuším tam bude aj kúzelník. ale je mi to jedno, je to v pohode chalan, hoci počúva všetko možné, čo je to najhoršie čo človek môže počúvať, nemám proti nemu nič. ďalší kontakt. punč a punč a pivo slamka kaleráb. keby som ťa mohol niekde odviezť, odviezol by som ťa na stanicu. tancujem s didou. dida má dobrú vôňu. ale nevonia ako dyňa. pretože dyňa je teraz nejak v móde, všade cítiť dyňu, všade pobehujú dyňové dievčatá. myslím, že nie je nič, čo by mi nebolo jedno. dokonca mi je to občas až dva. a potom, kto počuje hodiny tikať? sartre ma trochu sklamal. ale nie veľmi. možno som očakával až príliš veľa. znásilnil ju a vyhodil von oknom. nie nespievam nie nehrám áno neviem nič. preto píšem denník, lebo cez hudbu už nedokážem nič vyjadriť. a tento denník je už tiež čisté hovno. opakujem sa už aj v tom, že stále hovorím že sa opakujem. everything is a copy of a copy of a copy, povedal edward norton vo fight clube. skvelý film. začínam sa učiť užívať si život. za posledné dva týždne sa toho toľko udialo, že by som tým pred rokom mohol zaplniť každý deň dve okná môjho poznámkového bloku. paradoxne to však na mňa teraz vplýva tak, že sa mi o tom absolútne nechce písať. this might be the last entry you’ll ever read