A zbytok dáme psom

mám 20 rokov a opäť píšem so slzami v očiach ale je mi to jedno mám v piči interpunkčné znamienka a polovetné konštrukcie ako za starých čias všetko sa opakuje história sa opakuje a bude sa opakovať pokým sa Zem bude točiť okolo Slnka a pokým sa ročné obdobia budú striedať ako šoféri autobusov v popoludňajšej šichte ale napríklad takí Nigérijci nemajú žiadne ročné obdobia, iba sucho a vlhko a tak. janka. objím svojho chalana, pobozkaj ho ešte raz, zasmej sa na poznámke svojej kamošky, poznamenaj niečo ohľadom koncertu. nikdy som netrvdil, že chcem blčať ako hnedé uhlie, alebo hej? zoznámila sa so slavovou kamoškou na intráku nakazila ju touto hudbou a tak je tu dnes aj ona dnes sú tu všetci dnes je ako včera okrem toho že dnes nám hral fennesz a slavo hovorí že čo nové a lavičky mrznú v tme a zime a vietor odfukuje lístie a slavo hovorí a chce hovoriť a hovoriť a nemlčať a potom neviem hovoriť, lebo keď treba tak neviem keď netreba tak viem. hranaté okuliare a voľné vlasy a retro tričká. mám v hlave kameru, ktorá je ustavične namierená na mňa a diktafón takmer dotýkajúci sa mojich pier. s kristínou hodinu a pol sedíme v prázdnej prednáškovej miestnosti a ja sa pokúšam rozprávať a rozprávam a vždy ma napadne niečo a nikdy nie je ticho a asi nie je ani nuda ale to vypätie síl je dokopy ešte väčšie ako námaha lancea armstronga na tour de france. potom sa čudujem že doma odpadávam rovno do postele a vstávam až ráno, s nedokončenými domácimi úlohami a chorým žalúdkom. ale mám biely golier a páskovaný sveter, takže všetko je v poriadku. a priateľ ju vezie večer do brna na krasokorčuľovanie. chcem byť fenneszov laptop, chcem byť fenneszova gitara, chcem byť monikin kamoš ktorý bol na každom dni večerov novej hudby. ale z jedného odišiel. chcem byť jesenný vietor alebo kubov brat alebo florbalová hokejka. kristína sedí na autobusovej zastávke a treba jej vracať. maťo bol dva roky v luxembursku a nemôže ísť v piatok na hiphopovú akciu lebo musí ísť po matku ktorá príde domov zo zahraničia. už neplačem už mám suché oči ako v nigérii v období sucha. dobre, mám smolu, ale čo teraz. mám smolu na ľudí, ktorí sa mi zdajú v pohode a potom ma niečo kladivom udre po hlave. tak napríklad ideme na chodbe a on že ’počul si to sa rozprávali po maďarsky kurva strašne to neznášam’. svätá univerzitná pôda, ochrankyňa vzdelania, tolerancie a rôznorodosti názorov, kto ti podrezal hrdlo? mladá generácia, výhonky našej budúcnosti, humanisticky zmýšľajúci bratia, kam vedú vaše kroky? je to tu rovnako sväté ako pri bežiacom páse s plastovými kamiónmi. a anikó ma zastaví a hovoríme po maďarsky a hovorí že ktovie aké ťažké to musí mať ten thajčan, čalo či ako sa volá. hovorím, ano ano, ale najprv zakopme psa a potom definujme slovo národ. nie netečú mi slzy. monika má vždy takú dobrú náladu že ostatný majú potom o toľko horšiu. ale nie netečú mi slzy. mať vtipné poznámky je to isté ako dobre sa navečerať alebo sa pozrieť do zrkadla. inak mám 20 rokov ale cítim akoby čas plynul mimo mňa a nechcem aby ste mi gratulovali je to ako oslavovať bezdôvodnosť ľudského bytia a tú naozaj netreba oslavovať skôr smútiť ale vy si to neuvedomujete tak mi darujte sveter alebo čokoládu alebo čokoľvek čo vás urobí šťastným vo vašom bezdôvodnom bytí. kocky sú hodené. priateľ známej slavovej priateľky. a iné privlastňovacie prídavné mená. velím hliadkovému komandu. som strom v povetrí. čurám v mcdonalde, stravujem sa na šafku. mám 20 rokov. nebol som na krúžkovici. niektorí ľudia majú šťastie. kedy ho budem mať aj ja? nerád sa predieram v rade. všetci ľudia sú rovnakí, len si to neuvedomujú. chcem mať priateľov a priateľku a dobrú náladu a vždy otvorený zelovoc. chcem moknúť v letnom daždi ako tlupa holých slimákov. chcem byť priateľ známej jankinej priateľky. chcem byť schopný zavolať na linku nezábudka. chcem byť vždy vtipný a pohotový. nechem písať čudácke blogy. toto mesto nemá rado čudákov. musím ujsť. sám